Jeden z vrcholov na záver minulého roka priniesol nášmu divadlu zájazd do Budapešti, kde sme sa predstavili s inscenáciou Na horizonte bez návratu / At the horizon of no return.

Dôvodov, prečo práve Budapešť je niekoľko. Vždy, keď plánujeme akýkoľvek zájazd, jednou z priorít je efektivita. Snažíme sa (o to viac v prípade medzinárodnej mobility) naplánovať a zrealizovať dostatok zmysluplných sprievodných aktivít, no bez toho, aby by sme kompromitovali kvalitu nášho umenia. Do metropoly južných susedov sme cestovali hlavne z dôvodu, že sme tam chceli „vrátiť“ dielo, ktoré pre naše divadlo vytvorila dvojica maďarských umelcov. Sú to László Fülöp a Vince Varga (hudba), výrazné postavy na maďarskej umeleckej scéne, ktorých portfólio siaha aj za hranice menovaných disciplín. Výberom týchto tvorcov pre tvorbu našej novej inscenácie (odpremiérovanej 28. a 29.10.2022) sme chceli z Banskej Bystrice vyslať správu o inšpirácii a „inklúzii“ pre tvorcov z krajiny, kde súčasné umenie bolo a aj je tŕňom v oku vládnucej garnitúre. Vtedy sme ešte netušili, ako „cez kopirák“ bude dnes vyzerať situácia u nás. Tak či onak, v projekte nám išlo o uvedenie celovečerného predstavenia pre verejnosť v profesionálnych podmienkach na mieste, ktoré sa venuje súčasnému tancu. Pôvodne sme mali účinkovať v priestoroch Trafó, no nakoniec sme sa predstavili v divadle MU. 

Druhou dôležitou súčasťou bola naša spolupráca s miestnym tanečným kolektívom SUB.LAB.PRO. Umelecký šéf DŠT Zebastian Méndez Marín zúročil svoje bohaté vzťahové väzby a odučil workshopy súčasného tanca pre pokročilých členov spomínaného kolektívu. Umelecký ansámbel vedený charizmatickou Fínkou Jennou Jallonen sa vo workshope stretol so Zebastianovým ponímaním dôvery a demokratizácie v súčasnom tanci. Akékoľvek workshopy sú pre nás nielen zdrojom príjmu a nových partnerstiev, ale aj zdrojom divákov. Väčšina tanečníkov, ktorí cez deň zažijú náš workshop chcú vidieť kto a čo sme zač. Samozrejme, v tomto vzťahu funguje taktiež synergický efekt, čiže študenti prídu s rodičmi, rodičia s priateľmi, priatelia so svojou partiou atď. Ľudia priťahujú ľudí, inak tomu nebolo ani tentokrát.

Treťou, nezbytnou súčasťou mobility bola diskusia s divákmi po predstavení, v neformálnych podmienkach divadelnej kaviarne divadla MU. Málokedy sa tvorcovia tak otvorili, až ste mali pocit, že sa bavíte s kamarátmi doma v útulnej obývačke pri nápoji. Fülöp aj Varga ocenili, že miestna komunita a blízky mohli vidieť ich prácu v Budapešti, v profesionálnych podmienkach divadla. Hovorili o tom, aké nezvyklé je vidieť interpretovať predstavenie novým castom, aké boli najväčšie výzvy počas tvorby, a taktiež spolu s divákmi uvažovali, ako (ne)čítať toto dielo.

Okrem umelecky relevantných výstupov mobilita pomohla nášmu divadlu stretnúť sa v Slovenskom inštitúte s jeho riaditeľkou Michaelou Pánisovou Ležákovou. Pani riaditeľka ocenila kultúrne povedomie nášho zriaďovateľa – Banskobystrického samosprávneho kraja hlavne pre fakt, že má vo svojej pôsobnosti inštitúcie propagujúce nekomerčné umenie. Počas svojej praxe zažila mnoho nevhodných intervencií neprofesionálnej politiky do profesionálneho umenia, čo považuje za nebezpečné. Svoju podporu voči nám vyjadrila aj svojou účasťou na prestavení a následne krátkym, no príjemným neformálnym rozhovorom. 

Projekt mobility, zájazd s predstavením Na horizonte bez návratu v Budapešti hodnotíme ako veľmi príjemný, podnetný a potrebný. Vďaka Fondu na podporu umenia sme ukázali, že slovenská kultúra vie komunikovať so zahraničím, že vie byť svetová a nestojí na hraniciach a štátnych príslušnostiach. Zájazd znamenal zároveň derniéru pre predstavenie Na horizonote bez návratu a bolo mimoriadne silné uskutočniť ju práve v Budapešti.